Vyšetrenie hodnôt krvného obrazu by sme mali absolvovať ideálne raz ročne. Pomôže to odhaliť anémiu, čo je najčastejšia krvná choroba v ČR, hovorí MUDr. Michal Karas, MBA

Železo je prvok, ktorý má pre ľudský organizmus nezastupiteľnú úlohu. Jeho nedostatok sa prejavuje najrôznejšími zdravotnými problémami, z ktorých najčastejšia je anémia. Ide o najčastejšiu krvnú chorobu, ktorá postihuje v Českej republike až 20 % žien a 5-10 % mužov vrátane detí a dospievajúcich. Na túto tému sme sa rozprávali s fytofarmakológom MUDr. Michalom Karasom, MBA zo spoločnosti Herbai, a.s.

Železo je prvok, ktorý má pre ľudský organizmus nezastupiteľnú úlohu.

• Je to kľúčový stavebný kameň na tvorbu hemoglobínu v červených krvinkách. Tie zásobujú bunky organizmu kyslíkom z pľúc. Opačným smerom potom transportujú oxid uhličitý, ktorý je potom výdychom vylučovaný.
• Železo je v podobe myoglobínu taktiež súčasťou svalových buniek, ďalej sa vyskytuje napríklad v enzýmoch.
• Ďalšou funkciou železa je katalýza tvorby voľných kyslíkových radikálov, železo má vplyv na správne fungovanie mnohých orgánov, tkanív a systémov v ľudskom organizme vrátane imunity.

Pri nedostatku železa sa predovšetkým nemôže syntetizovať (vytvárať) hemoglobín a vzniká tak chudokrvnosť z nedostatku železa, odborníkmi nazývaná sideropenická anémia.

Podľa hodnotenia od svetovej zdravotníckej organizácie WHO trpí celosvetovo anémiou viac ako 1,6 miliardy ľudí! V Českej republike je anémia z nedostatku železa jednou z najčastejších krvných chorôb, postihuje až 20% žien a 5-10% mužov. Táto forma anémia sa vyskytuje aj u detí a dospievajúcich.

Je možné nejako zistiť, či máme nedostatok železa?

Po rozpoznaní symptómov (príznakov) typických pre anémiu z nedostatku železa a vykonaní podrobnej anamnézy je laboratórne vyšetrenie hodnôt krvného obrazu aj hemoglobínu pokladané za jednoduché základné vyšetrenie, ktoré lekári indikujú pri podozrení na anémiu.
Kto je najviac ohrozený nedostatkom tejto látky?

Problematika negatívnej bilancie (straty) železa je veľmi široká, a preto sa dnes zameriame iba na tzv. normálne alebo fyziologické stavy, a nie na stavy patologické alebo chorobné, o ktorých sa môžeme rozprávať niekedy nabudúce. Bežne do lekárskych ordinácií chodia pacienti s príznakmi anémie, ale bez zjavnej organickej patologickej príčiny. U nich lekári väčšinou zistia deficit železa napríklad v dôsledku rastu organizmu a menštruácie, ale často aj z dôvodu potravinového deficitu! Ako príklad by som uviedol nápadne bledé, mladé, veľmi štíhle až vychudnuté dievčatá so stavmi blízkymi mdlobám. Ony takmer nekonzumujú žiadnu potravu, pretože chcú byť štíhle. Majú nízky krvný tlak, nízku tepovú frekvenciu a po anamnéze a laboratórnom vyšetrení krvného obrazu u nich lekári diagnostikujú anémiu z nedostatku železa. Ďalej sú to ženy so silnými menštruáciami av gynekologických ambulanciách musíme vždy pamätať na tehotné ženy a dojčiace mamičky, kde rovnováha medzi príjmom a zvýšeným výdajom železa z dôvodu výživy plodu a dojčenia je veľmi často porušená. Dorastoví lekári musia s touto formou anémie počítať pri starostlivosti o juniorov, keď v období mohutného rastu organizmu je rovnováha medzi prísunom a výdajom železa tiež často porušená. Bohužiaľ často sa stretávajú aj so sebapoškodzovaním, sprevádzaným stratami krvi. Nutriční špecialisti by potom vždy mali spozornieť u ľudí, ktorí zo svojho jedálnička vyradili mäso a mäsové výrobky (vegetariáni a vegáni). Rovnako tak praktickí lekári, gerontológovia a veľmi často internisti či neurológovia musia vždy počítať s touto formou anémie u seniorov, keď symptómy ako dýchavičnosť, opuchy dolných končatín, závraty, tras, poruchy koncentrácie a syndróm nepokojných nôh môžu upozorniť práve na nedostatok železa.

Kedy je vhodné nechať sa testovať, prípadne odporučili by ste niekomu robiť testy pravidelne?

Pacientov s typickými príznakmi v prevažnej väčšine ošetrujúci lekár pošle na odber krvi a na laboratórne vyšetrenie hodnôt krvného obrazu aj hemoglobínu. Preventívne by toto vyšetrenie mali absolvovať nielen „rizikoví pacienti vrátane tých detských“, ale každý dospelý človek ideálne aspoň raz ročne.

Ako sa nedostatok železa prejavuje, aké príznaky si všímať?

Začnem výletom do histórie, kedy sa anémiu hovorilo „Morbus Virginum“ alebo ochorenie pannen. Takto ju nazýval už Hippokrates a obraz anémie z nedostatku železa zdomácnel aj medzi stredovekými holandskými majstrami, ktorí pri maľovaní tvárí dievčat a mladých žien používali bledé olivové farby, a tak nám vo svojich umeleckých dielach dokumentovali takzvanú „chlorosu“, ako bola anémia z nedostatkov nazývaná. Z týchto výstižných názvov vyplýva, že základným klinickým príznakom je nápadná bledosť pokožky ale aj slizníc.

Ďalšími príznakmi sú telesná slabosť, únava, celkový pokles výkonnosti, dýchavičnosť, zvýšená srdcová frekvencia (tachykardia), chladné akrálne časti – studené ruky a nohy, edémy (opuchy) končatín, nechutenstvo, závraty, bolesti hlavy, hučanie v ušiach, znížená schopnosť koncentrácie, nervozita polohy, tzv ortostatická hypotenzia) a ďalšie príznaky.

Môže nedostatok železa v tele vyvolať nejaké vážnejšie, prípadne nezvratné zmeny v tele, ochorení?

V prípade anémie z nedostatku, železa je najdôležitejšie včasné odhalenie a pokiaľ možno vyriešenie konkrétnej príčiny, ktorá vedie k negatívnej bilancii železa v organizme a vylúčenie závažného orgánového ochorenia, (karcinóm hrubého čreva, žalúdočné a dvanástnikové vredy, polypy, hemoroidy, tumory nádory a ďalšie) a zároveň nasadenie vhodnej liečby, kedy organizmu dodáme chýbajúce železo. Pri odhalenej a liečenej príčine a nasadení vhodnej substitúcie preparátmi so železom sa stav pacienta postupne upraví a normalizuje.

Veľmi obozretní ale musíme byť u detí, kde sa nedostatok železa môže vyskytnúť najmä v obdobiach rýchleho rastu. Dostatočný prísun železa v potrave je preto dôležitý najmä u detí v prvých dvoch rokoch života a potom v období puberty. Nedostatočný príjem železa v týchto obdobiach môže mať okrem iného negatívny vplyv na vývoj mozgu aj na celkový rast.

Existujú nejaké vitamíny či minerály, ktoré vstrebávanie železa podporujú, alebo mu vo vstrebávaní naopak bránia? Čo spolu so železom užívať alebo naopak neužívať?

Áno, ale odpoviem komplexnejšie, pretože nielen vitamíny, ale aj určité potraviny, pochutiny, látky a faktory môžu vstrebateľnosť železa ovplyvniť pozitívne ale aj negatívne:

Pozitívne potraviny, látky a faktory sú napr.:

• dostatočný prísun železa v potrave
• kyseliny, napr. kyselina askorbová – vitamín C, kyselina chlorovodíková obsiahnutá v žalúdočnej šťave
• kyselina listová a ďalšie vitamíny skupiny B, hlavne B1, B6 a B12
• ďalšie podporné vitamíny ako A, E
• fermenty tráviacich štiav (napríklad ľudia po resekciách žalúdka mávajú znížený prísun železa)

Negatívne potraviny, látky a faktory sú napr.:

• taníny, fytáty a polyfenoly (napr. káva, čaj, vinič révy)
• vápnik a fosfáty (napr. mlieko, syr a iné mliečne výrobky)
• vaječné bielkoviny
• niektoré liečivá, napríklad antacidá, tzn. látky znižujúce kyslosť v žalúdku

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, ​​tak v prípade, že budete železo prijímať spoločne s kyselinou askorbovou (vitamín C), zlepší sa jeho vstrebateľnosť až 4 x. Dôležitý je aj dostatočný prísun vitamínov skupiny B, ide hlavne o vit. B12 a kyselinu listovú.

Naopak príjem železa nie je vhodné kombinovať s mliečnymi výrobkami (vápnik). Už 165 mg vápnika, čo zodpovedá asi jednému poháru mlieka alebo 20 g syra, môže znížiť vstrebateľnosť železa až o 50 %! Prísun železa tiež nie je dobré kombinovať s kávou, kakaom alebo čajom. Tu je opäť príklad - pitie čierneho čaju pri jedle môže zhoršiť vstrebávanie železa až o 60-70%, pričom pitie čaju medzi jednotlivými jedlami tiež znižuje jeho vstrebávanie, ale už menej, v tomto prípade o 20%. Tieto potraviny je preto vhodné konzumovať aspoň s dvojhodinovým, lepšie dlhším odstupom od príjmu železa.

Je nutné jesť denne mäso, aby sme dosiahli správne hodnoty? A musí to byť hovädzie mäso, alebo stačí napríklad hydinové alebo rybie?

Ako hovoria klasickí a skúsení lekári, zdravý pohyb na čerstvom vzduchu a pestrá vyvážená strava je základ zdravia. Ľudia, ktorí vyradili zo svojho jedálnička mäso, sú anémiou z nedostatku železa ohrození viac!

Železo síce obsahuje potrava ako živočíšna, tak aj rastlinná, ale živočíšna obsahuje dojmocné, takzvané hemové železo, zatiaľ čo rastlinná potrava obsahuje trojmocné železo organické.

Hemové železo sa vyskytuje v potravinách obsahujúcich mäso, vnútornosti a krv. Ide v prvom rade o mäso červené. Tu by som uviedol príklad a odpovedal priamo na Vašu otázku: chudé hovädzie mäso obsahuje až trikrát viac železa ako mäso hydinovej alebo ryby.

Organické, nehemové železo sa nachádza predovšetkým v rastlinnej potrave ako sú napríklad strukoviny, obilniny, brokolica, tofu, tekvicové semienka, mak, horká čokoláda, sušené ovocie, orechy, rôzne druhy húb a ďalšie.

Z pohľadu využiteľnosti železa pre organizmus je v týchto dvoch formách podstatný rozdiel, a to vo vstrebateľnosti. Zatiaľ čo hemové železo je relatívne dobre vstrebateľné (biologická dostupnosť je 15-35%), tak vstrebateľnosť organického železa je nízka a nestabilná (2-8%). Preto sú k nedostatku železa náchylnejší vegáni a vegetariáni. Tí si musia prísun a obsah železa v krvi strážiť podstatne starostlivejšie.

Pokiaľ má niekto železa nedostatok a lekár odporučí jeho užívanie v doplnkoch stravy, ako dlho je vhodné železo užívať? Môžeme aj dlhodobo bez toho, aby sme sa testovali?

Toto je rýdzo individuálna záležitosť daná stavom konkrétneho pacienta, kedy o presnej liečbe vrátane dĺžky liečby by mal rozhodovať ošetrujúci lekár, ktorý pozná stav konkrétneho pacienta vrátane jeho klinických a laboratórnych hodnôt.

Odporúčaná denná dávka železa pre dospelých jedincov v produktívnom veku (25–50 rokov) je 15 mg pre ženy a 10 mg pre mužov, tehotné ženy by mali denne prijímať 30 mg železa, pre dojčiace matky je odporúčaná denná dávka 20 mg železa. Tehotné ženy majú teda dvojnásobnú potrebu železa v porovnaní s tehotnými. Celkovú potrebu železa navyšuje nielen plod, ale aj placenta a zvýšený objem krvi počas tehotenstva. Odporúčanú dávku 30 mg železa denne je ale ťažké získať z potravy, preto ošetrujúci lekár zvažuje podávanie železa vo forme liečivá či doplnku stravy. V prípade výraznej anémie môže lekár zvýšiť po dobu 3 mesiacov po pôrode dávkovanie až na 100 – 200 mg železa denne. Železité prípravky je optimálne používať 30–60 minút pred jedlom, alebo 2 hodiny po jedle. Veľmi vhodné je súčasné podávanie kyseliny askorbovej (vitamínu C). K úprave anémie dochádza v priebehu asi 2 mesiacov a rezervné zásoby železa v organizme sa obnovia do pol roka. Hladinu železa v krvi však treba dlhodobo sledovať a dávkovanie prípadne upraviť.

Ukladá sa železo v tele do zásoby?

Organizmus vie so železom hospodáriť veľmi hospodárne. Väčšina železa je v organizme preto veľmi starostlivo recyklovaná. Ľudské červené krvinky (erytrocyty) žijú v priemere 120 dní, zanikajúce krvinky sú v kostnej dreni plynule nahradzované novo tvorenými krvinkami. Denne sa takto nahrádza necelé jedno percento červených krviniek, čo prakticky znamená 50 ml krvi. Železo z rozpadnutých červených krviniek sa buď ukladá do zásob, alebo je hneď zaradené do stavby nových červených krviniek, a tak je celkový obsah železa v organizme daný výsledkom rovnováhy medzi jeho malým množstvom prijatým potravou a súčtom malých fyziologických strát napríklad tráviacim a močovým traktom, potením a kožou. K fyziologickým stratám patria aj straty u žien pri fyziologickej menštruácii.

V tele dospelého človeka je 4 – 4,5 g železa, a to vo forme aktívneho železa (hemoglobín, myoglobín, cytochrómy, cytochrómoxidáza, kataláza, peroxidáza), zásobného železa (ferritín, hemosiderín) a transportného železa (transferrin).

Je možné sa touto látkou predávkovať? Aké sú príznaky?

Áno, každou látkou je možné sa „predávkovať“. Týka sa to aj kuchynskej soli či čistej vody. V prípade železa je to tak, že ľudský organizmus nie je vybavený na vylučovanie železa a z dlhodobého hľadiska sa prebytočné železo môže ukladať v tkanivách. Rozvoj problémov je ale pomalý, zásobná kapacita organizmu je veľká. Zároveň je obmedzená schopnosť organizmu železo jednorazovo vstrebávať a prípadná otrava železom tak nastáva až pri dlhodobo vysokých dávkach, rádovo pri stonásobku dennej dávky. Príznaky otravy sa začínajú objavovať u dospelých jedincov pri požití 10-20 mg elementárneho Fe na 1 kg hmotnosti závažná toxicita je pri požití viac ako 50 mg Fe na kg hmotnosti. Teda o dva rády viac, než sú štandardné odporúčané dávky na doplnenie Fe. Hromadenie železa v tkanivách veľmi často súvisí s chorobou, ktorú nazývame hemochromatóza.

Je to opäť pomerne obsiahla problematika, ktoré by si zaslúžila samostatné rozprávanie.

Líšia sa nejako železo získané z rastlinných zdrojov od toho zo živočíšnych zdrojov? Je niektoré vhodnejšie?

Na túto otázku som sa snažil odpovedať v predošlej otázke. Áno, živočíšne, teda hemové dvojmocné železo je pre organizmus výrazne ľahšie využiteľné, než nehemové, trojmocné železo rastlinného pôvodu.

Ktoré prípravky na doplnenie železa by ste teda odporučili?

Začnem dôležitou poznámkou: väčšina pre organizmus dôležitých a nevyhnutných látok vrátane železa je obsiahnutá vo vyváženej strave. Naši predkovia múdro hovorili: „konzumujte od všetkého trochu a nevyhýbajte sa žiadnym typom potravy“. A o mäsu to v tomto prípade platí dvojnásobne. V prípadoch, keď pestrá strava nestačí a je potrebné siahnuť po dodatočnom doplnení železa, je vhodné sa poradiť s odborníkmi.

Ja sa už dve desaťročia venujem štúdiu, vývoju a výrobe bylinných preparátov vrátane liečiv (fytofarmák), ktoré sú v mnohých prípadoch účinným doplnkom stravy a alternatívou k synteticky vyrábaným preparátom.

V prvom rade musím spomenúť sladové železité medicinálne víno Maltoferrochin, ktoré sa v Prahe vyrába podľa tradičnej receptúry Dr. Svätka už viac ako 125 rokov a ktorého výnimočné vlastnosti sú založené na prirodzenej schopnosti extraktu kôry chinovníka lekárskeho podporovať spolu s vitamínmi skupiny B ľahšie vstrebávanie komplexu železa v tráviacom trakte. A to bez vedľajších účinkov, bežných u iných preparátov (striedanie zápchy s hnačkou a ďalšie tráviace ťažkosti). Tento produkt bol dlhé roky registrovaným liečivom, stále sa predáva v lekárňach a je odporúčaný celým radom renomovaných odborníkov. Na jeho tradíciu nadväzuje Sirup Maltoferrochin, ktorý má rovnaké vlastnosti ako medicinálne víno, len sladový základ bol nahradený rokmi osvedčeným „sirupus simplex“ a jeho indikácia sa tak rozšírila aj pre tých, ktorí nemôžu, alebo nechcú piť alkohol. V neposlednom rade je to Sirup na železo, opäť vychádzajúci zo „sirupus simplex“. Extrakt chinovníka lekárskeho tu je nahradený inými liečivými bylinami a inovovaným komplexom dvojmocného železa a jeho indikácia sa tak rozšírila aj pre tehotné, dojčiace mamičky a pre deti, pre ktoré by chinín nebol vhodný.

Ako som spomínal, dvojmocné komplexy železa, medzi ktoré patrí aj bisglycinát železnatý, majú podľa odborných štúdií vyššiu vstrebateľnosť, takzvanú biologickú dostupnosť a toleranciu organizmu ako iné formy železa. A práve z tejto špeciálnej chelátovej formy dvojmocného železa vychádzajú nové bylinné Kapsule na železo Maltoferrochin, obohatené o ďalšie dôležité látky ako vitamíny C, E a rad vitamínov B, ktoré veľmi účinne a bez vedľajších účinkov podporujú vstrebanie železa a tvorbu červených krviniek.

Ale ako som už zdôraznil, stav konkrétneho pacienta by mal vždy posúdiť ošetrujúci lekár, ktorý navrhne a odporučí optimálnu liečbu a doplnenie železa do organizmu.

Odborná spolupráca:

MUDr. Michal Karas, MBA

Herbai, a.s.

Doporučené produkty: